Jump to content

User:IJzeren Jan/Slavido

From Wikipedia, the free encyclopedia

I accidentally found this text in a revert version of the article Constructed language (this one). The revert was of course justified, since overwriting the content of an article like that should not be treated as anything less than vandalism. And yes, it wouldn't qualify in any way for inclusion, even in a separate article: it is advertisement, it is not in English, and it gives lot of info that do not belong in an article about a conlang anyway. Yet, the article interested me. I've always been highly interested in constructed Slavic languages. And although I thought I was familiar with all of them, I had never heard of Slavido. And whatever you might think of the article below, it does prove that the language exists, that it is somehow similar to Slovio but definitely not the same language. I would be interested to know who created it.

--IJzeren Jan In mij legge alle fogultjes een ij 10:18, 15 December 2005 (UTC)


SLAVIDO - ALL SLAVONIC ARTIFICIAL LANGUAGE

[edit]
BAZA GRAMATIKA - základná gramatika


Abecede  - abeceda
a, b, c, cx, d, e, f, g, h, i, j, k, l, m, n, o, p, r, s, sx, t, u, v, z, zx
25 základných písmen / hlások jednoduchých na výslovnosť



Slavido            Slovensky          Rusky
cx            - č /                    - ч
sx            - š /                    - ш
zx            - ž /                    - ж
h              - h/ch /                - х

Znaky q, w, y, x, ch  sa používajú len vo vlastných menách(Lydia,Sydney,Cyprus), tak isto aj písanie mien/názvov prevzatých z iných jazykov, napr. John, Felix, Willson, New York,, Wienna, atď. ostávajú nemenné)
Prevzaté / udomácnené slová, v ktorých sa nachádza hláska/písmeno - dž, sa bude písať prirodzenou formou - dzx
( napr. dzxem, dzxus, dzxez, dzxavot, dzxban, lodzxia, Dzxibuti )
v cudzích slovách bezne používaných a všeobecne osvojených sa bude použivať abeceda jazyka Slavido.
(olympiada, diza, fizika, dinamika, simbol, bicikel,
PODSTATNE  MENI - podstatné mená
Jednotne cislo - tvori prirodzené podstatne meno:
sport, dynamika, olympiada, dyza, otec, mama, devica, junak, deta, zem, planeta, kosmos, mytologia, veda, radio, hyperbola,
ilesedea (večnosť),
Množne číslo - tvori sa príponou :  - i
lumen - lumeni, otec - oteci, brat - brati, komputer - komputeri, sport - sporti
Podstatné meno končiace na samohlásku sa tvori nasledovne :
meno - meni, mama - mami, Zuza - Zuzi, auto - auti, televizia - televizii, radio - radii,
kamera - kameri, posta - posti, funga-fungi

ADJEKTIVA  MENI - prídavné mená
koncovka:  - a
pekna - pekná,é,í,  dobra - dobrý, á, é, rihla - rýchly,a,e, sporta - športový,á,é,
ADVERBI - príslovky
koncovka :  - o
dobro - dobre,  pekno - pekne,  pomalo - pomaly,  stalo - stále, rihlo - rýchlo,

PREPOZICII - predložky
sú v prirodzenej forme v kazdom zo slovanských jazykov :
pri, na, v, vo, o, od, do, cez, pod, nad, s, so, z, zo, po, k, ku, u, pred, med, za, atď.

KONJUNKCII - spojky
Tvoria sa prirodzene vo všetkých slovanských jazykoch ako sú dané.
a, i, tezx, atď.

VERBI  - slovesá
Neurčitok slovesa - koncovka :   -  t  (it, at, et, ut)
sportit - športovať, grat - hrať, idit - ísť,

KONECI OV VERBI  (KONECI VERBIOV) - koncovky slovies :
- prezenta cxas - prítomný čas :   -   es
- preterita cxas - minulý čas :       -   il
- futura cxas - budúci čas :       -      ede

Tieto koncovky môžu byt použité pred neurčitkom slovesa, alebo vo forme prípony za slovesom.
Pri viacslabičných slovesách sa budú používať tvary -es,-il,-ede za ktorými bude sloveso v neurčitku, napr. (navigovat)- Ja ede navigovat te. - Budem ťa navigovať.

Konjugacia ov verba  - Časovanie slovesa - esit - byť

Prezenta cxas  - Prítomný čas :
   ja  es      -    ja som                              mi  es   -    my sme
 ti  es      -    ty si                                   vi    es  -     vy ste
ten  es    -  on je                                   tie  es  -     oni sú
ta  es  -    ona je
to  es   -    ono/to  je

Preterita cxas  - Minulý čas :
ja  il    -     ja bol         			mi  il    -    my boli
ti  il      -     ti  bol				vi   il     -    vy boli
ten  il    -     on bol 			tie  il    -    oni boli
ta  il  -     ona bola
to  il  -     ono bolo

Futura cxas  - Budúci čas :
ja  ede     -  ja budem    		mi  ede    - my budeme
ti  ede      -  ti budeš    			vi   ede     - vy budete
ten  ede    -  on bude		         tie  ede    - oni budú
ta  ede     -  ona bude
to  ede     -  ono bude


robit - robiť
ja robes  /    ja es robit    - ja robim
ja robil  /     ja il robit      - ja som robil
ja robede  /  ja ede robit  - ja budem robit

hcet - chcieť
ja hces
ja hceil
ja hcede

mat - mať (vlastniť)
ja maes
ja mail
ja maede

trebit - mať (povinnosť), potrebovať
ja trebes
ja trebil
ja trebede


Inkvizia :  Robes ti ?  /  Robit es ti ? - Robíš ?
Robil ti ?   /   Robit il ti ? - Robil si ?
Robede ti ?  /  Robit ede ti ?  - Budeš robiť ?


Negacia :  ja ne robes  /   ja ne es robit  - ja ne robim
ja ne robil   /   ja ne il robit  - ja som nerobil
ja  ne robede  /   ja ne ede robit  - ja nebudem robiť

mat - mať(vlastniť), trebit - mať (povinnosť),
mozxet - môcť, smet - smieť, muset - musieť

ja es mat  /  ja maes  -  ja mam
ja il mat  /  ja mail  - ja som mal
ja ede mat  /  ja maede - ja budem mať

ja es trebit  /  ja trebes  -  ja mam (povinnosť), potrebujem
ja il trebit  /  ja trebil  - ja som mal (povinnosť), potreboval som
ja ede trebit  /  ja trebede  - ja budem mať (povinnosť), budem potrebovať

ja es mozxet  /  ja mozxes  - ja môžem
ja il mozxet  /  ja mozxil  - ja som mohol
ja ede mozxet  /  ja mozxede  - ja budem môcť

ja es smet  / ja smes  /- ja smiem
ja il smet / ja smil  /- ja som smel
ja ede smet  / ja smede /- ja budem smieť

ja es muset  /  ja muses - ja musím
ja il muset  /  ja musil - ja som musel
ja ede muset  / ja musede - ja budem musieť


PASIVA ROD OV VERBA - trpný rod slovesa :
neurčitok slovesa pribera koncovku prídavného mena :  - a
Kniha es skribita s moi priatel - kniha je písaná mojím priateľom
Kniha il skribita s moi priatel - kniha bola písaná mojím priateľom
Kniha ede skribita s moi priatel - kniha bude písaná mojím priateľom

KONDICIONALA FORMA - podmieńovací spôsob  :  - bi
ja bi muset - musel by som
ja bi trebit  - mal by som (povinnosť)
ja bi smet  -  smel by som
ja bi mozxet  -  mohol by som
KONDICIONALA FORMA PRETERITA - podmieňovací spôsob minulý :  - bil
ja bil muset - bol by som musel
ja bil trebit  -  bol by som mal (povinnosť)
ja bil smet  -   bol by som smel
ja bil mozxet  -  bol by som musel

Tie bil muset narobit to, ak bil tam  - Boli by to museli urobiť, keby tam boli.

PERFEKTNA  FORMA OV VERBA / PERFEKTNA  FORMA  SLOVESOV
- dokonavý tvar slovesa :
il  na + sloveso v infinitive ( napr. Ja il naskribit to do cxera - napísal som to do včera)
ede  na + sloveso v infinitive (napr. Ja ede narobit to do zajtra - urobím to do zajtra)


KREATENIE BAZA MENI OV VERBIOV - tvorenie podstatných mien zo slovies :
vynechanie koncovej samohlásky+ t a pridaním koncovky  - (e)nie
robit - robenie, skribit - skribenie, numerit - numerenie, dat - daenie, agrit - agrenie, laborit - laborenie

DEKLINACIA OV BAZA MENI - skloňovanie podstatných mien :


Nominativ   -    prirodzený tvar   ( To es kniha           -  To je kniha )
          Genitiv   -   ov                     ( To es otecov kniha         -  To je otcova kniha )
( To es kniha ov otec
                  Dativ   -   um               ( Ja ede dat to kniha otecum   -  Ja dám tú knihu otcovi )
( Ja ede dat um otec to kniha
              Akuzativ   -   prirodzeny tvar ( Ja ede dat otecum to kniha  -  Ja dám otcovi tú knihu )
( Ja ede dat otecium to kniha - Ja dám otcom tú knihu )


Pri 2. a 3.  páde koncová samohláska pri podstatnom mene odpadá a pripája sa len koncovka - -ov, - u,
 napr. sestrov kniha - sestrina kniha, devicov mobila telefon - dievčaťov mobilný telefón(devica - dievča), 
Ja ede dat to kniha devicum - Dám tú knihu dievčaťu.

Pri množnom čísle sa výrazové termíny (-ov, -u) dajú buď pred podstatné meno,
ktoré ostáva v základnom tvare,
 napr. kniha ov oteci- kniha otcov, knihi ov devici - knihy dievčat, alebo sa pripájajú až za príponu množného čísla,
 napr. kniha oteciov, knihi deviciov.

IMPERATIV :   základný tvar slovesa bez koncovej samohlásky a koncovky neurčitka ( - t ), pridaním koncovky - i.
idit - idi  (choď)                videt - vidi  (pozeraj)        skribit  - skribi (píš)
robit - robi (rob)              audit - audi (počuvaj)         cxitit  - cxiti (čítaj)
      bezxit - bezxi (bež)            varit - vari (var)              kalkulit - kalkuli (počítaj)

Skribi !  -  Píš !
Ten / Ta / To  skribi ! - Nech on / ona /ono píše !
Vi skribi ! -  Píšte !
Mi skribi !  - Píšme !


PERSONA ADVERBI - osobné zámená

Nominativ                    Dativ                                                 Genitiv
ja    - ja               me   - mne, mňa, mi                         moi   - môj, -a, - e
ti     - ty                       te   - teba, tebe, ťa                          tvoi   -  tvoj, -a, -e
ten  - on, ten          tenu   -  jemu, ho,mu, tomu              tenoi   - jeho, toho
ta    - ona, tá            tau   -  ju, tú, jej                                tai   -  jej, tej, tej
               to    - ono, to             tou   -  mu, ho, tomu (neutrum)            toi   - jeho, ho, toho (neutrum)

mi   - my                nam   - nám, nás                               nasx   - náš
vi    - vy                vam   - vám, vás                                vasx   - váš
   tie    - oni, tí           tim  - im, ich, tím                                tih   - ich, tých



svoi - môj vlastný, jeho vlastný.....

ti - len jedna osoba (j.č.)                  vi - len viac osôb (mn.č.)
(Neexistuje Vykanie ani Onikanie)



REFLEKSA ADVERBA - zvratné zámeno    sa - sa, si

Numeri - čísla / číslovky

Základné číslovky - Baza numeri       Radové číslovky -  Porada numeri  (-a)

0  -  nul, zero  	                                          0.  -  nula, zera  ( nultá)
1  -  en					              1.  -  ena
2  -  dve				                       2.  -  dvea
3  -  tri					              3.  -  tria
4  -  sxtir				                       4.  -  sxtira
5  -  pet				                       5.  -  peta
6  -  sxes				                       6.  -  sxesa
7  -  sem				                       7.  -  sema
8  -  os					               8.  -  osa
9  -  dev				                        9.  -  deva
10  -  des			                               10. -   desa

11 - desen				                      11. -  desena
12 - desdve			                      12. -  desdvea
13 - destri				                      13. -  destria
14 - dessxtir			                      14. -  dessxtira
15 - despet			                      15. -  despeta
16 - dessxes			                      16. -  dessxesa
17 - dessem			                      17. -  dessema
18 - desos				                      18. -  desosa
19 - desdev			                      19. -  desdeva

20 - dvades			                      20. - dvadesa
21 - dvadesen			                      21. - dvadesena
22 - dvadesdve			                      22. - dvadesdvea

30 - trides				                      30. - tridesa
40 - sxtirdes			                      40. - sxtirdesa
50 - petdes			                      50. - petdesa


100 - sto,  1000 - tis,  1 000 000 - milion,  1 000 000 000 - bilion
1 000 000 000 - mega

des = 10
sto = 100
tis = 1 000
mega = 1 000 000  (milion)
giga = 1 000 000 000   (bilion)
tera = 1 000 000 000 000 (trilion)
penta = 1 000 000 000 000 000
heksa = 1 000 000 000 000 000 000
zeta = 1 000 000 000 000 000 000 000
iota = 1 000 000 000 000 000 000 000 000
kapa = 1 000 000 000 000 000 000 000 000 000
lambda = 1 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000

Multiplikacia :  koncovka - krat  dvekrat - dvojnásobný, deskrat - osemnásťnásobný
Frakcia         :  koncovka - ina    dveina - polovica, desina - desatina, stoina-stotina
Distribucia   :  predložka - po   po dve - po dva(kusy), po os - po osem, po des - po desať
                   predložka - za   za ena - po prvé, za dvea - po druhé, za tria - po tretie

Prefiksi -  predpony
anti - : antifasxist, antialergia, antipatia, antitalent, antibiotikum, antikorozia
kontra - : kontraproduktiva, kontrasxpionazx
bi - : bicikel, biceps, bilingualna
di - : dipol, diferencia, difuzia
dis - : disharmonia, disproporcia, diskvalifikacia, dislokacia, distribucia
epi - : epicentrum, epidemia, epigram, epilog
i-,im-,in-,intra-,intro-,intra-, : ilegalna, imatrikulacia, import, impulz, induktivita, indisponovana, inhalacia,
intravenozna, intravilan, introvert,
inter - :  interpunkcia, intervencia, internacionalna, interkontinentalna
dis - : disfunkcia
hiper - / hipo - : hiperbola, hipermangan, hipermoderna, hipofiza, hipoteza
sim-, sin-  : simbioza, simpatika, simfonia, sinhronika, sinonimum, sintaks, sinteza
roz - :  rozlomenie(zlom), rozdelit(rozdeliť)
eks - :  eksprezident(exprezident), eksmuzx(exmanžel)
semi - :  semicxas (polčas); semicirk(polkruh)
sub - : subteren(podzemie),
ne -  : nemozxa(nemožný,á,é); nepopulara(nepopulárny,a,e).
pre - :  pre-gvarit (predpovedať), pre-meno(prvé meno), pre-imagit(predstaviť si niečo)
pseudo - :  pseudo-religia (pseudo-religious(pseudonáboženský).
retro - :   retrospektiva (retrospective), retroaktiva(retroaktívny)
re - rerobit(prerobiť), revolbit (znovu voliť), reotvorit (znovu otvoriť), revidovat(prehodnotiť,prezrieť,prekontrolovať)
retranslacia(prenášanie televízneho/rádiového signálu), retranslator(prenosové zariadenie signálu)
bez - : bezzuba(bezzubý,á,é), bezviraza(bezvýrazný,á,é), bezviznama(bezvýznamný,á,é)
vice - : viceprezident (vice-prezident), vicemaister(vicemajster), vicekancelar(vicekancelár)
trans - : transmisia(prenos vysielania), transliteracia(prepis),transponder(to čo prenáša tel
Sufiksi - prípony
- ismus / asmus :  socializmus(socializmus), katolikizmus(katolicizmus),revizionizmus(revizionizmus)
realizmus (realizmus), protestantizmus(protestantizmus), islamizmus(islám), sarkazmus(sarkazmus),
-ist / -ar / -er /- or :  dentist(zubár), pesnist(spevák), reparist(opravár), elektrikar(elektrikár), pecar(pekár),
sxofer(šofér,vodič), doktor(lekár,doktor),

Príklady prevzatých cudzích slov s transliteráciou v jazyku Slavido
Latinské / Grécke slová
dat(dať), agrit(orat,obrábať pôdu), skribit(písať), sedet(sedieť), stat(stáť), videt(vidieť), audit(počuť),
navigat(navigovať), nihilovat(ničiť), mortit(usmrtiť), lektit(čítať), diferit(rozdeliť), duplikovat (zdvojiť),
laborit(pracovať), kredit(veriť) kosxela(košeľa), sxkola(škola), kapusta(kapustná hlava), zxiak(žiak), ceruza(ceruzka),
palac(palác), verbala(slovný,á,é), morta(mŕtvy,a,e), militanta(armádna), magnifikanta(veľkolepý,á,é),maksimala(najväčšia),
optimala (optimálny,a,e), plus(viac), dar(dar), mur(múr), inicia(začiatok), astra(hviezda), tera(zem), luna(mesiac), templar(mních), birokracia(byrokracia), dukcia (vedenie), femina(žena), egzitus (smrť), fakt(skutok), kineza(pohyb), liberta(sloboda), mater (matka), lakto(mlieko), legislativa(zákonodarstvo),libera(kniha),kalamita(nešťastie),korpus(telo),artist(umelec), metamorfoza-premena,
urbara(mestský,á,é), dom(dom), litera(písmeno), materia(látka), minorita(menšina), medik / doktor(doktor),
nacia(národ), procesia(sprievod), numero(číslo,počítať), audiencia(vypočutie), lavor(nádoba na umyvanie),
episkopia, minimum,maksimum,magnum, skriptum, cista, nilon, anonim, liceum, polihistor,dializa,dizenteria,liceum
Gótske slová
chlieb, sklo, buk
Prebraté slová z iných jazykov
stabilita, disxputa, sprej, lodzxia, kufor, deka, katastrofa, fajn, funkcia, mutacia,
tema, shema, grafologia, vizia, distristribucia, fonia, kataklizma,antibiotikum, enorma,higienika,hipotetika,totalita,globala,implicita,razanta, pozicia, sekurita,
armia, arest, rezultat, digital, senzor, cxip, komputer,


PREVAŹNÁ ĆASŤ SLOVNEJ ZÁSOBY BUDE  PREVZATÁ ZO SLOVANSKÝCH JAZYKOV,
ALE LEN TAKÝCH,  KTORÉ SA DAJÚ JEDNODUCHO VYSLOVIŤ A NAPÍSAŤ.

SLOVNÁ ZÁSOBA JAZYK BUDE OBSAHOVAŤ AJ MEDZINÁRODNÉ POJMY A VÝRAZY
PREVAŽNE Z JAZYKA LATINSKÉHO A GRÉCKEHO, AKO AJ OSTATNÝCH JAZYKOV SVETA,
KTORÉ SA UDOMÁCNILI V SLOVANSKÝCH JAZYKOCH A SÚ VŠEOBECNE ZROZUMITELNÉ.




Slovanska narodi a narodi ke ludi es hovorit so slovanska jaziki. ( Pocxet:  400 000 000)
Slovanské národi a národy kde ľudia hovoria slovanskými jazykmi.  ( Počet:  400 000 000)

   Belarusia

   Bosnia

   Bulgaria

   Hrvatia

   Cxehia

        Macedonia

   Polakia

   Rusia

   Serbia

    Crna Gora

     Slovakia

   Slovenia

   Ukraina

 Luzxita Sorbia, Sorbia, Estonia, Latvia, Litva, Moldavia, Gruzia, Armenia, Azerbajdzxan, Kazahstan, Kirgizstan, Tadzxikistan,
Uzbekistan, Turkmenia, USA, Kanada,

slavido@europe.com

2005